Dlhoročný zamestnanec Chemického
ústavu SAV v Bratislave, jedného času však aj jeho vyhnanec,
Ing. RNDr. Oskar Markovič, DrSc., sa začiatkom roka 2007
dožíva 80 rokov. Priblížme si zaujímavú životnú cestu
a profesionálne úspechy nášho jubilanta. Narodil sa 14.I.1927
vo Veľkých Ripňanoch, okr. Topolčany, v učiteľskej rodine.
Fakultu chemicko-technologického inžinierstva SVŠT končil
v roku 1950. V období do roka 1954, kedy pracoval na Výskumnom
ústave pre farmáciu a biochémiu v Bratislave, ukončil
popri zamestnaní aj štúdium farmácie na Univerzite Komenského
v Bratislave. Rok 1954 bol významný pre nášho jubilanta
aj v inom ohľade. Oženil sa s Oľgou Karvašovou, dcérou
bývalého ministra obchodu poslednej vlády ČSR, neskôr
guvernéra národnej banky Slovenského štátu a profesora
ekonómie na Právnickej fakulte UK v Bratislave, ktorý
bol v rámci tzv. B-akcie vyhostený s rodinou z Bratislavy.
Tieto okolnosti ako uvidíme neskôr , poznačili aj profesionálnu
kariéru jubilanta. Ako mimoriadne aktívny mladý adept
vedy zavádzal nové experimentálne metódy biochémie ako
boli v tom čase papierová chromatografia a elektroforéza,
ktoré s úspechom propagoval a rozširoval v rámci kurzov
v Spolku chemikov na Slovensku. Pomocou týchto metód vyriešil
problém stárnutia morfiových injekcií, čo publikoval ako
jednu zo svojich prvých prác v Chemických Zvestiach. Výsledky
tejto práce uvádzal vo svojich prednáškach Prof. J. Tomíček
na Prírodovedeckej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe
ako príklad aplikácie papierovej chromatografie vo farmácii.
V roku 1954 sa s nadšením pustil do ašpirantskej práce
v odbore biochémia na Chemickom ústave SAV. Témou práce
bola izolácia a charakterizácia komponentov včelieho jedu.
Medzi najvýznamnejšie výsledky dizertácie patrila prvá
izolácia a charakterizácia histamín obsahujúceho peptidu,
ktorého štruktúra bola potvrdená syntézou v kanadskom
laboratóriu. Prácu, ktorú z väčšej časti robil na ÚOChB
ČSAV v Prahe a mal pripravenú k obhajobe v roku 1958,
mu dovolili obhájiť až v roku 1964. V roku 1958 totiž
Dr. Markoviča pri politických previerkach z Chemického
ústavu prepustili pre údajnú protištátnu činnosť svojho
svokra Prof. Imricha Karvaša, ktorý bol po vykonštruovanom
procese odsúdený na 17 rokov pre vlastizradu a špionáž.
Začiatok ´´vyhnanstva´´ z Chemického ústavu strávil na
Výskumnom ústave mliekarenského priemyslu, odkiaľ prešiel
na Výskumný ústav reumatických chorôb v Piešťanoch. V
kúpeľnom mestečku náš jubilant nezaháľal, ale významne
prispel k štúdiu patofyziológie synoviálneho výpotku,
čo mu zaistilo spoluautorstvo na súbore prac, ktoré boli
odmenené cenou firmy CIBA vo Švajčiarsku. Jeho návrat
na Chemický ústav sa uskutočnil až po politickom uvoľnení
v roku 1966. Dr. Markovič sa stáva vedúcim laboratória
enzymológie, ktoré sa venuje štúdiu pektolytických enzýmov
rastlinného a mikrobiálneho pôvodu, a pektolytické enzýmy
sa stávajú natrvalo hlavným objektom jeho výskumu. Medzi
jeho najdôležitejšie výsledky patrí objasnenie mechanizmu
účinku pektinesteráz a polygalakturonáz, charakterizácia
aminokyselín katalytických miest viacerých pektolytických
enzýmov a vývoj nových technik na ich detekciu. Za tieto
práce mu bol v roku 1986 Prezídiom ČSAV v Prahe udelený
titul doktora chemických vied. Do oblasti pektolytických
enzýmov sa Dr. Markovič natrvalo zapísal úspešným prehľadným
článkom o pektolytických enzýmoch, ktorý publikoval v
Advances of Carbohydrate Chemistry and Biochemistry spolu
so zosnulou Dr. Ľ. Rexovou-Benkovou. Vo vedeckej komunite
sa ďalej presadil prvou úplnou primárnou sekvenciou pektinesterázy
z rajčín a mrkvy a originálnymi poznatkami o rozdiele
v mechanizme účinku rastlinných a mikrobiálnych pektínesteráz.
Za mimoriadne významné výsledky z posledného obdobia možno
označiť objasnenie úlohy histidínu, tyrozínu a asparágovej
kyseliny v katalytickom mechanizme pektínesteráz. Vyvrcholením
jeho dlhoročných štúdií pektolytických enzýmov bolo prvé
stanovenie terciárnej štruktúry rastlinnej pektínesterázy,
ktoré publikoval v roku 2002 so zahraničnými partnermi
z Karolinska Institutuet v Stockholme a z Univerzity v
Uppsale (Prof. H. Jörnvall a Prof. H. Eklund). Švédsko
sa stalo krajinou, ktora prirástla k srdcu Dr. Markoviča.
Tento vzťah sa rodil od roku 1970, kedy Dr. Markovič absolvoval
svoj vôbec prvý, dlhodobý zahraničný pobyt, na Biochemical
Nobel Institute, a to hneď u nositeľa Nobelovej ceny Prof.
H. Theorella. Dr. Markovič ostáva vedecky aktívny doteraz.
V rokoch 2001 a 2004 spolu s Dr. Štefanom Janečkom svoje
dôležité práce o štrukturálnych a fylogenetických vzťahoch
pektolytických enzýmov. Tvorivá vedecká práca ho neopúšťa
dodnes, o čom svedčí jeho plenárna prednáška na poslednom
XX. Biochemickom zjazde v Piešťanoch v roku 2006 na tému
´´Štruktúrne a funkčné rozdiely u troch rodín pektínesteráz´´.
Dr. Markovič publikoval 93 pôvodných vedeckých prác, je
spoluautorom 7 patentov a zozbieral vyše 850 citácii.
V jeho laboratóriu končilo viacero úspešných ašpirantov
a diplomantov. Za svoju výskumnú činnosť mu bolo udelených
niekoľko cien SAV ako aj Zlatá medaila Dionýza Štúra za
rozvoj prírodných vied a Medaila SAV za podporu vedy.
Na sympóziu venovanom pektolytickým enzýmom v holandskom
Rotterdame v roku 2001 mu organizátori udelili diplom
za vynikajúcu prednášku.
Dr. Markovič je však nielen vynikajúci vedec ale aj vzácny
človek a vyhľadávaný spoločník. Rozpoznanie jeho vzácnej
osobnosti v zahraničí prispelo k tomu, že bol zvolený
v roku 1992 za riadneho člena Európskej akadémie vied
a umení v Salzburgu a v roku 2005 za emeritného člena
Učenej spoločnosti SAV. Jeho osobnosť zdobí humor, múdrosť,
brilantné reakcie, hra na klavír a vzácne priateľstvo.
Oskar, s radosťou si spomíname na všetky naše minulé stretnutia
a úprimne sa tešíme na všetky naše budúce stretnutia,
ktoré nás budú rovnako ako v minulosti obohacovať.
Milý Oskar, za všetkých Tvojich kolegov,
priateľov a obdivovateľov, dovoľ mi zapriať Ti do ďalších
rokov veľa zdravia a sviežosti, aby Ti Tvoj elán slúžil
ešte dlhé roky, dovoľ mi zapriať Ti mnohé šťastné chvíle
s rodinou a priateľmi, veľa radosti z Tvojich milovaných
vnučiek a nového vysnívaného vnúčika, dovoľ mi zapriať
Ti ešte dlhé roky naplnené radosťou a pohodou. Živjo a
mnoga ljeta !
Peter Biely
späť
